! PRE ĎALŠIE INFO ---> "KLIK" NA PLAGÁT !
Vznik a rozvoj
Dobrovoľného hasičského zboru v Terni
Z rozprávania starších ľudí vieme, že ani obdobie medzi dvoma svetovými vojnami tak v Terni, ako aj v okolitých obciach nebolo uchránené od požiarov. V snahe zamedziť ničivým účinkom požiarov, v roku 1923 v Terni vznikla dobrovoľná hasičská organizácie, pri ktorej zrode stal miestny notár Emil Schűtz a Ľudovít Majerník. Hasiči mali slušivé uniformy a primerané hasiace prostriedky, z ktorých najúčinnejšia bola štvorkolesová ručná striekačka.
. . .
Je známy príbeh z druhej svetovej vojny. V Terni boli nemeckí vojaci. Velitelia domov. Vojenské autá parkovali okolo miestneho kaštieľa. Vtom z komína kaštieľa začali šľahať plamene. Podľa rozprávania starších občanov, v komíne začala horieť údiaca sa slanina. Nemeckí vojaci z okolitých domov utekali ku kaštieľu, aby autá presunuli do bezpečnej vzdialenosti. V ten deň v kaštieli zomrela stará pani Bánová, rod. Bornemiszová. Keď sa v deň pohrebu na dvore kaštieľa sústredil veľký počet ľudí, nad Terňou začala krúžiť nemecká stíhačka. Kňaz vyzval zhromaždených, aby vošli do budovy kaštieľa. Zosnulá na cintorín vyprevadil iba kňaz a najbližšia rodina. Po vojne poškodení komín bol odstránený – nový komín postavil Ján Gecík.
Z veľkých požiarov v Terni v 20.storočí uveďme aspoň tieto: požiare domov Jozefa Piroha a Štefana Osifčina; v Lipkovom mlyne zhorel celý interiér. Z lesných požiarov spomeňme aspoň požiar nad Dubinou, v Marpotoku ...
V roku 1947 ternianski hasiči boli pri likvidácií veľkého požiaru v Žatkovciach, kde neporušený ostal iba jeden dom v obci. Veľké požiare boli aj v Záhradnom, vo Veľkom Slivníku...
Členovia hasičského zboru v Terni ešte po druhej svetovej vojne pravidelne kontrolovali, či pri každom dome je na vhodnom mieste opretá žrď s hákom (kvaka); na vrchnej časti inej žrde mala byť natočená a upevnená hrubá textília (baba), ktorá sa v prípade potreby mala namáčať do pripraveného suda s vodou a použiť pri hasení požiaru. Podľa slov pamätníkov, obecný hlásnik (trúbač) Matej Bartek každý rok pred začiatkom žatvy z poverenia obecného zastupiteľstva vyhlasoval, že kto by pri kontrole nemal pri dome „kvaku, babu a bečku s vodou“, bude mu udelená pokuta. V letnom období každú noc mali dvaja dospelí muži v obci službu (nočná stráž), čo bolo súčasťou protipožiarnej prevencie.
„Špeciálne“ školení hasiči raz v roku odborne vypaľovali komíny. Do pece na pečenie chleba alebo do sporáka dali vecheť slamy alebo papiere a zapálili. Keď sa sadza chytila, „hasiči celý čas boli komíne“ – spomína jeden z bývalých predsedov hasičského zboru, Mikuláš Kivader.
